Tu na Wikipédia sú jazykové odkazy vpravo hore vedľa názvu článku. V roku 1745, keď mal 17 rokov, odišiel do rybárskej dediny Cook county treasurer, kde bol učňom v obchode.

V roku 1755 mu jeden z majiteľov firmy ponúkol velenie na jednej z lodí, ale James Cook sa 17. Dva roky po vstupe do námorníctva zložil Cook kormidelnícke skúšky, ktoré ho oprávňovali k samostatnej navigácii na lodiach. Po ukončení sedemročnej vojny sa Cook v roku 1762 vrátil do Anglicka, kde sa 21. Na základe jeho predošlých prác ho o zmapovanie pobrežia Newfoundlandu a Labradora požiadal guvernér tejto oblasti, Thomas Graves. Jeho mapy a plavebné inštrukcie boli dlhé roky základnou používanou príručkou pre plavbu v severoamerických vodách. V roku 1766 si ho najala Kráľovská geografická spoločnosť, aby pozoroval prechod Venuše popred Slnko.

Okrem rozšírenia koloniálnych území Veľkej Británie mala jeho prvá plavba aj veľký vedecký význam, keďže sa mu podarilo spoznať východné pobrežie Austrálie a tiež neznáme vody Tichého oceánu. Cookova druhá plavba okolo sveta sa začala 13. Na palube boli aj dvaja astronómovia, William Wales a William Bayly. Kvôli nedostatku zásob a nepriaznivým poveternostnými podmienkam sa otočil a plavil sa k súostroviu Tahiti, kam dorazil po zastávke na Veľkonočnom ostrove. Počas roku 1774 potom obe lode križovali južnú Oceániu. Medzi rokmi 1774 a 1775 sa plavil znovu na juh a objavil Južné Sandwichove ostrovy a Južnú Georgiu. Počas celej trojročnej plavby zomreli iba štyria členovia posádok oboch lodí.

Cook bol po návrate do Británie povýšený do hodnosti kapitána a bola mu udelená zlatá Copleyho medaila za zásluhy o spoznanie príčin a elimináciu skorbutu v radoch námorníkov. 1779 viedol James Cook tretiu výpravu s cieľom nájsť severnú cestu okolo Ameriky. Oboplával Afriku a vplával do Indického oceánu. Po tragickej smrti kapitána Cooka pokračovala plavba pod velením kapitána Clerka smerom ku Kamčatke a Beringovej úžine, aby pokračovala v hľadaní priechodu medzi dvoma oceánmi.

Výprava nabrala kurz do Anglicka až po smrti kapitána Clerka, ktorého vo velení nahradil John Gore. Cookovou zásluhou boli podané prvé spoľahlivé poznatky o Austrálii, Oceánii, severozápadnom pobreží Severnej Ameriky, o Beringovej úžine ako aj o arktických aj antarktických vodách. Na všetkých cestách si viedol starostlivo zápisky, ktoré vyšli za jeho života aj po smrti. Druhej a tretej plavby sa ako nižší dôstojník zúčastnil aj George Vancouver, ktorý sa, podobne ako James Cook, stal významným cestovateľom a objaviteľom. Tretej plavby sa zúčastnil aj William Bligh, ktorý sa stal známy ako kapitán lode HMS Bounty, ktorej posádka sa proti nemu vzbúrila. KUNEC, Patrik – GIERTLI, Ján: Kapitán James Cook a jeho tri cesty okolo sveta. AUGHTON, Peter: Na palubě Resolution : Příběh druhé objevné námořní výpravy kapitána Cooka.

Dátum a čas poslednej úpravy tejto stránky: 20. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia. Některá data mohou pocházet z datové položky. Narodil se v rodině chudého zemědělce skotského původu. Měl se vyučit v obchodě se suknem, ale ve třinácti letech z učení i domova utekl a v nedalekém přístavu Whitby se dal najmout jako plavčík na uhelné lodi.

V roce 1762, ve svých 34 letech, se oženil s Elizabeth Battsovou. Byl na moři sice více než polovinu jejich manželského života, přesto zplodil šest dětí. Po konci války, od roku 1763, velel škuneru Grenville a pokračoval s mapováním, tentokrát Newfoundlandu a Labradoru. Podrobnější informace naleznete v článku První plavba Jamese Cooka.